Záměr - motivace

Uživatelský avatar
ATA
Příspěvky: 1600
Registrován: stř, 28. kvě 2008, 18:55
Bydliště: Litovel
Kontaktovat uživatele:

Záměr - motivace

Příspěvekod ATA » sob, 27. zář 2014, 14:14

*
Help! I'm a multidimensional being trapped in a linear time-space continuum!

Pali
Příspěvky: 8
Registrován: úte, 03. zář 2013, 10:40

Re: Záměr - motivace

Příspěvekod Pali » čtv, 13. lis 2014, 15:19

V mojom modeli prevažne prebranom z teórie všetkého od Toma Campbella je motivácia pre zámer tá najpodstatnejšia zložka vo všetkom čo robíme.
Moja teória/hypotéza/model hovorí že čím viac sa vzdialime od sebeckej motivácie vychádzajúcej z nejakej formy strachu, o to viac sa pohybujeme od snahy kontrolovať k otvorenosti a uvoľnenosti.
Takto sa strach z nevedomosti a neistoty mení na na príjemné uvoľnenie v zdanlivo nekonečnom potenciáli možného a nespoznaného = pozitívne vnímanie nevedomosti a neistoty.

Opakovane pozorujem vo svojom živote ako aj vo vonkajšom dianí okolo seba (Áno, môže tam byť attention a confirmation bias = zaujatosť pozornosti a potvrdzovanie svojej verzie/pravdy.), že čím viac sa niekto snaží niečo ovládať, manipulovať, smerovať dianie istým zvoleným smerom, o to krátkodobejšie sú prípadné výsledky.
Takéto dianie je pre mňa zjavne bez akceptácie a bez uvoľnenia sa, v nevedomosti a neistote. Preto za takýmto dianím ja vidím jednoznačne strach a strach je vždy sebecký. Neexistuje nesebecký strach. Strach znamená istú mieru negativity v našom emocionálnom prežívaní. V náročnejších situáciách prerastie silnejúca negativita z jemného vnútorného napätia do zjavnej iritácie, frustrácie, hnevu, zúfalstva a aj agresivity. Všetka agresivita je podľa mňa motivovaná snahou silovo rýchlo zmeniť veci tak, aby sme sa cítili dobre.

Samotný proces konania z podliehajúceho strachom motivovaného zámeru je menej príjemný, menej hravý a menej efektívny ako konanie z zo zámeru vychádzajúceho z akceptácie, hravosti a uvoľnenosti.

Zároveň sú výsledky takéhoto silového prístupu podľa mňa krátkodobé v ich prínose. Ak sa aj niečo podarí dosiahnuť so zvoleným silovým správaním nejaký želaný výsledok/efekt, vytvorí sa zároveň aj nejaký neželaný výsledok/efekt. Mám dojem že sa obvykle ukáže viac neželaných ako želaných výsledkov/efektov. Pripomína mi to stínanie hláv mýtickej hydry, kde po sťatí jednej hlavy narastú dve.

Takéto efekty nás podľa môjho modelu učia meniť motiváciu pre náš zámer na základe výsledkov.

To je tá jediná lekcia ktorú sa tu podľa mňa učíme vo všetkých realitách/dimenziách.

Za všetkým dianím vo všetkých realitách/dimenziách je rozhodovanie sa z istej motivácie - je to tvorba zámeru s istou motiváciou. Preto sú si v podstate všetky situácie a všetky reality/dimenzie rovnocenné.


Ak sa niečo praktické naučím v LD alebo v sne viem využiť v tejto realite. Ak sa naučím na základe výsledkov v LD/Sne/OBE že uvoľnenejší, otvorenejší, akceptujúci a hravejší prístup funguje a funguje dokonca lepšie ako prístup bez akceptácie, uvoľnenosti a otvorenosti, zmení toto vnútorné uvedomenie aj náš prístup k riešeniu problémov v tejto realite. Tuto sa budeme musieť naučiť dať do zámeru aj potrebnú mieru smerovania a kontroly, avšak by stále mala byť spojená s maximálnou vhodnou mierou uvoľnenosti, otvorenosti a akceptácie. Dlhodobé výsledky v tejto "fyzickej" realite sa prejavia ako radostnejší a hravejší život kde si nepotrebujeme budovať negativitu/strach, pretože vieme zaobchádzať so všetkými prekážkami a problémami v živote s uvoľnenosťou, akceptáciou, hravosťou a radosťou.
- Pekný príklad tohto konceptu je vidieť vo filme "Život je krásny" http://www.csfd.cz/film/642-zivot-je-krasny/.
Nezáleží z dlhodobého pohľadu na tom čo sa stane. Záleží však na tom ako sa k tomu postavíme na dennej báze - tieto malé kroky nás totiž robia viac či menej šťastnými z momentu na moment. A náš mozog ako aj celé naše telo reaguje na naše vnútorné prežívanie. Preto sú tí optimistickejší ľudia medzi nami prevažne/štatisticky šťastnejší, zdravší, populárnejší vo svojom okolí a dožívajú sa vyššieho priemerného veku.

Náš zámer môžeme prejavovať v rôznych formách:

NEFYZICKÉ TVORIVÉ PROCESY:
1. sústredený čistý zámer
2. emócie, vciťovanie sa
3. myšlienky/verbalizácia, telepatia, vizualizácie, afirmácie

"FYZICKÉ" TVORIVÉ PROCESY:
4. slová
5. činy

Za zmienku stojí že všetky "fyzické" tvorivé procesy vždy začínajú zámerom + motiváciou a obvykle podľa mňa prechádzajú cez emócie, ktoré sa v ďalšom kroku kryštalizujú ako myšlienky/verbalizácia. Potom sa môžu formovať do slov ktorými si pomáhame uskutočňovať činy.

Fyzické je len uhol pohľadu - je to momentálne dominantná realita/dimenzia, ktorá je pre nás tá fyzická a ostatné sa javia ako nefyzické.
Ak mám OBE/LD/Sen, môže byť pre mňa všetko dianie aj s prípadnou bolesťou skutočnejšie/fyzickejšie ako to, čo sa v tom istom čase deje v realite kde leží moje telo.

Miera negativity, frustrácie, strachu je pre nás spätná väzba informujúca nás o vhodnosti našej motivácie.
O čo viac je motivácia nášho zámeru v zmysle uvoľnenosti, otvorenosti a akceptácie, o to lepší a trvalejší dlhodobý efekt môžeme pozorovať.

Dokonca sa podľa tejto teórie zámery so správnou motiváciou samé umocňujú - vytvárajú syngergické efekty. Teda prinášajú pozitívne následky, ktoré nikto vopred nemohol odhadnúť. Vo fyzike sa niečo podobné a súvisiace nazýva emergent complexity = spontánne vznikajúca komplexita.

- Takéto nečakané umocňovanie pozitívnych efektov dobre motivovaného zámeru je presný opak umocnenej spätnej väzby, ktorú som hore popísal metaforicky ako hydru ktorej hlavy sa množia čím viac sa ich silovo snažíme "manipulovať".

Silovo pristupovať voči niečomu čo považujeme za negatívne znamená bojovať s vlastným strachom. Boj so strachom je oxymoron, podobne ako na príklad "boj za mier" alebo expresívnejšie "sexovať za nepoškvrnenosť".

Správny prístup na zmenu čohokoľvek vychádza podľa mojich skúseností z vnútornej uvoľnenosti, akceptácie, otvorenosti a vnútorného mieru. V tom stave môžeme ale nemusíme meniť vonkajšie faktory/prostredie. Tam sa stáva každé rozhodnutie nesebeckým, lebo nie som hnaný ku konaniu (formulovaniu zámeru) strachom. Motivácia pre môj zámer sa stáva nesebeckou.



PRÍKLAD
V praxi to vyzerá tak, že uvoľnený človek, ktorý nemá vo vedomí veľa strachu, má lepšiu náladu. Je v komunikácii príjemnejší. S uvoľnenosťou, otvorenosťou a akceptáciou je otvorená aj brána ku kreativite. Takýto človek bude mať väčšiu pravdepodobnosť že vybaví svoje záležitosti so štátnymi úradníkmi aj keď majú úradníci/úradníčky zlú náladu. Nie je tam garancia, ale pravdepodobnosť úspechu ako aj príjemnejšieho procesu je oveľa vyššia ako u niekoho kto sa vopred obáva že sa nič nepodarí a že budú na neho ľudia na úrade nepríjemní.

Pali
Příspěvky: 8
Registrován: úte, 03. zář 2013, 10:40

Re: Záměr - motivace

Příspěvekod Pali » čtv, 13. lis 2014, 15:42

Pri písaní príspevku hore som si na príklad uvedomil svoj zámer zlepšovať sa a zámer mať lepšiu motiváciu pre svoje zámery, aby som nemal "zlú" motiváciu.
"Dobrá" motivácia by bola v zmysle zvoliť si čo najlepšie bez toho aby ma trápilo, a možno bez toho aby ma čo i len napadlo, zamyslieť sa či mám "zlú" motiváciu.
- Je to v teoretickej rovine veľmi jemný rozdiel, ktorý je však vo výsledkoch obrovský.

Toto je pekný príklad chýbajúcej akceptácie. Do istej miery tam mám uvoľnenosť a skúšam vnášať aj elementy otvorenosti-kreativity a hravosti. Avšak v súčasnosti neviem akceptovať fakt, že by som dlhodobo fungoval so zámermi motivovanými podliehajúcim strachom. Je to preto, lebo mám vytvorenú vieru v to, že zlá motivácia pre zámer = utrpenie.

Zároveň viem že sa bojím utrpenia - zatiaľ neviem dostatočne dobre akceptovať utrpenie a zotrvať v ňom s uvoľnenosťou, otvorenosťou, hravosťou a s vnútorným mierom.

Na vnímanie pravdy o sebe a v sebe musíme mať dostatočnú mieru otvorenosti a akceptácie. Túto som si ja budoval a budujem cez pravidelnú meditáciu. Zároveň sa snažím spracovať a akceptovať fakt, že neexistuje žiadna istota okrem istoty že sa všetko mení. Preto neexistuje ani žiadna finálna pravda - ani o samom sebe. Tento prístup prináša podľa mňa najlepšie výsledky.

Meditácia je u mňa nástroj na prejavenie zámeru spoznávať sa. Vychádzam z uvoľnenia a z akceptácie faktu že sa naozaj nepoznám - nebojím sa predstavy že sa nepoznám, lebo to beriem ako príjemný fakt, ktorý mi prináša stále nové príjemné prekvapenia.
V meditácii som spravil isté pokroky po prekonaní snahy robiť to "správne" aby to nebolo "nesprávne". Uvedomil som si vtedy že nie je "nesprávna" meditácia. Jediná nesprávna vec je motivácia ktorá ma vedie k snahe robiť to "správne".
- Toto isté platí aj pre všetky ostatné snahy spojené s LD, AC, OBE, ... Napokon nezáleží na metóde/nástroji. Záleží hlavne na motivácii ktorá v prípade uvoľnenosti, akceptácie a otvorenosti sama privedie človeka k použiteľnej metóde/nástroju.
- Kde je pripravený žiak, tam sa sám ukáže učiteľ.

Toto sú u mňa zjavne previazané témy a typujem že mnohí z nás ich u seba nájdu tiež. To je dôvod prečo som sa tu podelil o svoje zistenia.

Pali
Příspěvky: 8
Registrován: úte, 03. zář 2013, 10:40

Re: Záměr - motivace

Příspěvekod Pali » čtv, 13. lis 2014, 16:59

A ešte jeden veľmi významný komponent:
Je nesmierne potrebné pre "Systém/Boha/All that is/..." aby nám vytváral situácie kde sme konfrontovaní s neistotou a nevedomosťou.

Dôvod na toto konanie "Systému" je snaha vymámiť z nás autentické reakcie. Príliš často totiž v tejto realite konáme tak, ako si myslíme že "by sa malo" alebo ako kážu normy/očakávania/viery okolia. Vtedy často konáme zo strachu že porušíme normy a nebudeme chcieť znášať nejaké následky. Zároveň však normy dávajú istú ilúziu bezpečia a pohodlia do ktorého veľmi často veľmi radi spadneme.

Takýmito okolnosťami a dôvodmi si sami berieme možnosť reagovať tak, ako by sme intuitívne chceli. Ak by bola naša intuitívna reakcia a k nej priradená motivácia nevhodná, spätná väzba by nás na zážitku naučila že bude lepšie niečo zmeniť aby sme v budúcnosti mali inú spätnú väzbu.

Samozrejme teraz nehovorím o extrémoch, kde človek koná len pudovo a intuitívne. Všetko chce svoj balans aby fungovali novodobé spoločenské štruktúry, ktoré v mnohom pomohli stabilizovať a spríjemniť učenie sa v tejto našu "školskej triede", ktorú nazývame "fyzická" realita.

Faktom ostáva, že z kníh sa nevieme naučiť žiť.
Čítanie knihy je tvorba nefyzickej bublinu reality v našom vedomí, v ktorej simulujeme "ako by asi veci mohli fungovať". Predstavujeme si čo by bolo keby, podľa popísaného deja v knihe a následných spojení/špekulácií, ktoré si vytvárame aj pomimo deja.

Avšak ak sami nevyskúšame že niečo nefunguje, ostáva nám len veriť tomu čo bolo napísané alebo čo nám bolo povedané na príklad v škole. Len samotným zážitkom máme možnosť spraviť z viery a z pravdepodobnosti subjektívny poznatok.

PRÍKLAD:
Je rozdiel medzi predstavou že ma niekto kopne a skutočným kopnutím.

Viem si predstaviť že by nebolo dobré ísť proti nejakým normám ak očakávam kopnutie. Avšak či ma naozaj za porušenie tých noriem kopnú zistím až keď to vyskúšam.
A v niektorých prípadoch sa ukáže že tieto normy chceli porušiť aj tí, ktorých kopanca som sa bál.
Zrazu sa z autentického správania a zo snahy prekonávať vlastné strachy môže narodiť zmena, ktorá prospeje mnohým.

Takže toto je dôvod prečo by sme mali zo stavu nevedomosti a neistoty robiť najlepšie ako vieme a neviazať sa priveľmi na koncepty/viery/normy/očakávania/...teoretické ohraničenia.


Zpět na „Metody pro práci z podvědomím a modely jeho fungování“

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 3 hosti