V mojom modeli prevažne prebranom z teórie všetkého od Toma Campbella je motivácia pre zámer tá najpodstatnejšia zložka vo všetkom čo robíme.
Moja teória/hypotéza/model hovorí že čím viac sa vzdialime od sebeckej motivácie vychádzajúcej z nejakej formy strachu, o to viac sa pohybujeme od snahy kontrolovať k otvorenosti a uvoľnenosti.
Takto sa strach z nevedomosti a neistoty mení na na príjemné uvoľnenie v zdanlivo nekonečnom potenciáli možného a nespoznaného = pozitívne vnímanie nevedomosti a neistoty.
Opakovane pozorujem vo svojom živote ako aj vo vonkajšom dianí okolo seba (Áno, môže tam byť attention a confirmation bias = zaujatosť pozornosti a potvrdzovanie svojej verzie/pravdy.), že čím viac sa niekto snaží niečo ovládať, manipulovať, smerovať dianie istým zvoleným smerom, o to krátkodobejšie sú prípadné výsledky.
Takéto dianie je pre mňa zjavne bez akceptácie a bez uvoľnenia sa, v nevedomosti a neistote. Preto za takýmto dianím ja vidím jednoznačne strach a strach je vždy sebecký. Neexistuje nesebecký strach. Strach znamená istú mieru negativity v našom emocionálnom prežívaní. V náročnejších situáciách prerastie silnejúca negativita z jemného vnútorného napätia do zjavnej iritácie, frustrácie, hnevu, zúfalstva a aj agresivity. Všetka agresivita je podľa mňa motivovaná snahou silovo rýchlo zmeniť veci tak, aby sme sa cítili dobre.
Samotný proces konania z podliehajúceho strachom motivovaného zámeru je menej príjemný, menej hravý a menej efektívny ako konanie z zo zámeru vychádzajúceho z akceptácie, hravosti a uvoľnenosti.
Zároveň sú výsledky takéhoto silového prístupu podľa mňa krátkodobé v ich prínose. Ak sa aj niečo podarí dosiahnuť so zvoleným silovým správaním nejaký želaný výsledok/efekt, vytvorí sa zároveň aj nejaký neželaný výsledok/efekt. Mám dojem že sa obvykle ukáže viac neželaných ako želaných výsledkov/efektov. Pripomína mi to stínanie hláv mýtickej hydry, kde po sťatí jednej hlavy narastú dve.
Takéto efekty nás podľa môjho modelu učia meniť motiváciu pre náš zámer na základe výsledkov.
To je tá jediná lekcia ktorú sa tu podľa mňa učíme vo všetkých realitách/dimenziách.
Za všetkým dianím vo všetkých realitách/dimenziách je rozhodovanie sa z istej motivácie - je to tvorba zámeru s istou motiváciou. Preto sú si v podstate všetky situácie a všetky reality/dimenzie rovnocenné.
Ak sa niečo praktické naučím v LD alebo v sne viem využiť v tejto realite. Ak sa naučím na základe výsledkov v LD/Sne/OBE že uvoľnenejší, otvorenejší, akceptujúci a hravejší prístup funguje a funguje dokonca lepšie ako prístup bez akceptácie, uvoľnenosti a otvorenosti, zmení toto vnútorné uvedomenie aj náš prístup k riešeniu problémov v tejto realite. Tuto sa budeme musieť naučiť dať do zámeru aj potrebnú mieru smerovania a kontroly, avšak by stále mala byť spojená s maximálnou vhodnou mierou uvoľnenosti, otvorenosti a akceptácie. Dlhodobé výsledky v tejto "fyzickej" realite sa prejavia ako radostnejší a hravejší život kde si nepotrebujeme budovať negativitu/strach, pretože vieme zaobchádzať so všetkými prekážkami a problémami v živote s uvoľnenosťou, akceptáciou, hravosťou a radosťou.
- Pekný príklad tohto konceptu je vidieť vo filme "Život je krásny"
http://www.csfd.cz/film/642-zivot-je-krasny/.
Nezáleží z dlhodobého pohľadu na tom čo sa stane. Záleží však na tom ako sa k tomu postavíme na dennej báze - tieto malé kroky nás totiž robia viac či menej šťastnými z momentu na moment. A náš mozog ako aj celé naše telo reaguje na naše vnútorné prežívanie. Preto sú tí optimistickejší ľudia medzi nami prevažne/štatisticky šťastnejší, zdravší, populárnejší vo svojom okolí a dožívajú sa vyššieho priemerného veku.
Náš zámer môžeme prejavovať v rôznych formách:
NEFYZICKÉ TVORIVÉ PROCESY:
1. sústredený čistý zámer
2. emócie, vciťovanie sa
3. myšlienky/verbalizácia, telepatia, vizualizácie, afirmácie
"FYZICKÉ" TVORIVÉ PROCESY:
4. slová
5. činy
Za zmienku stojí že všetky "fyzické" tvorivé procesy vždy začínajú zámerom + motiváciou a obvykle podľa mňa prechádzajú cez emócie, ktoré sa v ďalšom kroku kryštalizujú ako myšlienky/verbalizácia. Potom sa môžu formovať do slov ktorými si pomáhame uskutočňovať činy.
Fyzické je len uhol pohľadu - je to momentálne dominantná realita/dimenzia, ktorá je pre nás tá fyzická a ostatné sa javia ako nefyzické.
Ak mám OBE/LD/Sen, môže byť pre mňa všetko dianie aj s prípadnou bolesťou skutočnejšie/fyzickejšie ako to, čo sa v tom istom čase deje v realite kde leží moje telo.
Miera negativity, frustrácie, strachu je pre nás spätná väzba informujúca nás o vhodnosti našej motivácie.
O čo viac je motivácia nášho zámeru v zmysle uvoľnenosti, otvorenosti a akceptácie, o to lepší a trvalejší dlhodobý efekt môžeme pozorovať.
Dokonca sa podľa tejto teórie zámery so správnou motiváciou samé umocňujú - vytvárajú syngergické efekty. Teda prinášajú pozitívne následky, ktoré nikto vopred nemohol odhadnúť. Vo fyzike sa niečo podobné a súvisiace nazýva emergent complexity = spontánne vznikajúca komplexita.
- Takéto nečakané umocňovanie pozitívnych efektov dobre motivovaného zámeru je presný opak umocnenej spätnej väzby, ktorú som hore popísal metaforicky ako hydru ktorej hlavy sa množia čím viac sa ich silovo snažíme "manipulovať".
Silovo pristupovať voči niečomu čo považujeme za negatívne znamená bojovať s vlastným strachom. Boj so strachom je oxymoron, podobne ako na príklad "boj za mier" alebo expresívnejšie "sexovať za nepoškvrnenosť".
Správny prístup na zmenu čohokoľvek vychádza podľa mojich skúseností z vnútornej uvoľnenosti, akceptácie, otvorenosti a vnútorného mieru. V tom stave môžeme ale nemusíme meniť vonkajšie faktory/prostredie. Tam sa stáva každé rozhodnutie nesebeckým, lebo nie som hnaný ku konaniu (formulovaniu zámeru) strachom. Motivácia pre môj zámer sa stáva nesebeckou.
PRÍKLAD
V praxi to vyzerá tak, že uvoľnený človek, ktorý nemá vo vedomí veľa strachu, má lepšiu náladu. Je v komunikácii príjemnejší. S uvoľnenosťou, otvorenosťou a akceptáciou je otvorená aj brána ku kreativite. Takýto človek bude mať väčšiu pravdepodobnosť že vybaví svoje záležitosti so štátnymi úradníkmi aj keď majú úradníci/úradníčky zlú náladu. Nie je tam garancia, ale pravdepodobnosť úspechu ako aj príjemnejšieho procesu je oveľa vyššia ako u niekoho kto sa vopred obáva že sa nič nepodarí a že budú na neho ľudia na úrade nepríjemní.